ÚPN odhalilo agenty okolo Alexandra Dubčeka

Praha – 7. srpna 2008 - Ústav pro studium totalitních režimů a Archiv bezpečnostních složek upozorňují na závažná zjištění kolegů ze slovenské partnerské instituce Ústav paměti národa (ÚPN) – více informací najdete na jejich webových stránkách www.upn.gov.sk.

Badatelé a historici ÚPN zjistili, že se StB pokusila v 90.letech ve třech desítkách případů zfalšovat záznamy v registračních protokolech StB. Cílem této akce bylo ochránit identitu agentů StB včetně těch, kteří byli nasazeni do bezprostředního okolí Alexandra Dubčeka. Všechny tyto případy zadokumentovali a zveřejnili je na svých stránkách.

Toto zjištění znamená, že registrační protokoly byly tak precizně vedeny, že se jich obávala i samotná StB. Vyvrací to tak možnost, že by někdo byl v registračních protokolech veden omylem, nebo neprávem,“ komentoval zjištění slovenských kolegů 1. náměstek ředitele Ústavu pro studium totalitních režimů Miroslav Lehký.

Z poznatků ÚPN vyplývá také to, že osoby, které byly Alexandru Dubčekovi velmi blízké, byly agenty StB nasazenými na jeho sledování a manipulaci s ním.

V rámci mezinárodní spolupráce přeposíláme tiskovou zprávu ÚPN českým médiím, protože se domníváme, že zjištění o aktivitách StB v okolí Alexandra Dubčeka jsou velmi závažná.

Bratislava – 7. srpna 2008 - Ústav pamäti národa v októbri 2007 informoval o pokusoch pozmeniť záznamy v registračných protokoloch v troch desiatkach prípadov. Konkrétne u týchto osôb boli v origináloch registračných protokolov KS ZNB – Správa ŠtB Bratislava pozmenené údaje, ktoré by ich identifikovali ako tajných spolupracovníkov ŠtB. Na základe systematickej rekonštrukcie činnosti XII. správy ZNB má dnes verejnosť k dispozícii všetkých 29 prípadov. Okrem zverejnenia mien 760 príslušníkov ŠtB, pôsobiacich v štruktúre XII. správy ZNB - teda nie spolupracovníkov, ale osôb, ktoré ich riadili – ÚPN zverejňuje poznatky činnosti ŠtB, vrátane využívania agentúrnej siete.

Registračné protokoly jednotlivých krajských správ ZNB (ako základné evidenčné pomôcky, kde boli prírastkovým spôsobom v chronologickom poradí registrované založené agentúrne a operatívne zväzky) aj napriek týmto zisteniam zostávajú hodnoverným zdrojom informácií o záujmových osobách (prenasledované osoby a tajní spolupracovníci) a objektoch záujmu ŠtB. Registračné protokoly nemožno vnímať izolovane, ale len v nadväznosti na tieto zväzky a ďalšie dokumenty o činnosti ŠtB. Rýchle zverejnenie faksimile originálov registračných protokolov Krajských správ ZNB v minulosti bolo základným predpokladom pre rýchlu orientáciu prenasledovaných osôb, ktoré sa dozvedeli, že boli záujmovými osobami ŠtB a mohli následne požiadať o sprístupnenie zväzkov, v ktorých o nich ŠtB zhromažďovala informácie. Povinnosť zverejniť registračné protokoly vyplývala ÚPN priamo zo zákona a v neposlednom rade išlo o aj o ukončenie situácie, keď existovali rôzne špekulácie a neoficiálne zoznamy spolupracovníkov ŠtB ako „živná pôda“ pre možné vydieranie.

Podľa zákona o pamäti národa je ÚPN povinný vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody. Z toho voči verejnosti vyplýva aj povinnosť, ktorá súvisí s odhaľovaním pravdy o minulosti: zverejňovať takéto zistenia, teda aj či nejaká osoba do roku 1989 bola spolupracovníkom ŠtB alebo nie. ÚPN si je tejto povinnosti plne vedomý a s najväčšou zodpovednosťou ju napĺňa. Hľadať osoby zodpovedné za pozmeňovanie registračných protokolov po roku 1989 nie je úlohou ÚPN.

Pri rekonštrukcii boli použité archívne dokumenty, zachované napriek divokým skartáciám v decembri 1989. Sú v nich informácie o činnosti ŠtB a jej agentúrnej sieti. Ide predovšetkým o tieto dokumenty:

  • Plány práce jednotlivých útvarov ŠtB (objasňujú ciele, ktoré sledovala ŠtB využívaním tajných spolupracovníkov)
  • Registratúrne denníky (poskytujú prehľad, k akým osobám a skutočnostiam poskytovali informácie tajní spolupracovníci, a tiež o uložení týchto hlásení do ich zväzkov )
  • Zväzky konšpiračných bytov (poskytujú informácie o frekvencii a časovom rámci schôdzkovej činnosti tajných spolupracovníkov a príslušníkov ŠtB)
  • Zvláštne finančné prostriedky (poskytujú informácie o vyúčtovaní vyplatených odmien a výdavkov pri práci ŠtB s tajnými spolupracovníkmi)

Zo štúdia týchto dokumentov vyplynulo, že údaje o troch desiatkach osôb sú v rozpore so záznamami v registračných protokoloch, kde tieto osoby figurujú ako prenasledované osoby alebo záujmové osoby v inej ako pôvodne registrovanej kategórii tajného spolupracovníka.

Znamená to, že neznáme osoby sa pokúsili preukázateľne po páde režimu v roku 1989 pozmeniť údaje o spolupráci s ŠtB, ktoré v registračných protokoloch zaznamenali príslušníci ŠtB. Všetky zistené prípady pokusu o pozmeňovanie boli urobené v prospech spolupracovníkov ŠtB, ktorí mali byť zbavení podozrenia zo spolupráce a preradení do registračných kategórií zodpovedajúcim prenasledovaným osobám alebo záujmovým osobám v inej ako pôvodne registrovanej kategórii tajného spolupracovníka.
Zistené prípady pokusov o pozmeňovanie záznamov v registračných protokoloch nepredstavujú ani promile z niekoľko desiatok tisíc záznamov. Takéto prípady je možné jednoznačne zistiť a preukázať aj prípade, že agentúrne zväzky boli skartované alebo zničené.

Pokiaľ ide o pokusy pozmeniť záznam v kategórii prenasledovanej osoby na kategóriu tajného spolupracovníka, doposiaľ ani pri súbežne prebiehajúcej rekonštrukcii iných súčastí ŠtB takýto prípad zistený nebol.

Jiří Reichl
tiskový mluvčí Ústavu pro studium totalitních režimů
[email protected]